Žijem.

 
Skoro tri mesiace som sa neozvala. Mala som na to svoj dôvod, možno inokedy vám všetko porozprávam.
Každopádne, veľa vody za ten čas pretieklo Dunajom. Zistila som, že medzi priateľmi mám možno aj nepriateľov. Že za blog sa hanbiť naozaj nemusím, že je to kúsok zo mňa a že keď sa to niekomu nepáči, nech si ho nečíta. Že keď vás niekto chce nenávidieť, určite si nájde niečo, kvôli čomu vás môže ohovárať a kydať na vás. Že si nebudem robiť ťažkú hlavu z ľudí, ktorí mi nie sú blízki. Že nikdy nemôžem vyhovovať každému, proste sú ľudia, ktorým nie som sympatická a môžem sa aj posr@ť, aj tak ku mne budú nechutní.
Že poniektorí ľudia aj v zrelom veku (blížiaca sa 30-ka, 40-ka, 50-ka niekoho proste nezachráni) sa správajú ako debilné decká. Atďatď.
Nie, nezjedla som všetku múdrosť sveta, ale niektoré veci sú proste také....
Ale aby som sa furt nesťažovala, mám za sebou aj krásne momenty, o ktoré sa s vami určite podelím. :)

P.S.: chýbali ste mi, veľmi!

Majte sa krásne!
A.